Honiš mianie, paničok, Dy nia ŭ poru z chaty, Što ja biedny mužyčok, Dolaj nie bahaty. Honiš z chaty, chacia ja Płaciŭ akuratnie, Choć za hońki, dom z hnilla Draŭ ty hroš astatni. Ci ž na toje tabie Boh Daŭ bahaćcia bolej, Kab ty biednych dušyć moh, Jak bykoŭ u połi? Hej, z taboj ža my braty, Jak łičyć z Adama, A ty honiš?! Kab ža ty Ciahaŭsia taksama! Kab ciahaŭsia rabakom, – Bo rabak ty ź śmiećcia, – I paznaŭ, jak biedakom Kiepska žyć na śviecie!
[1905–1907]
|
|